Dovolte i mne sa zapojit do diskusie na temu ziarlivost. V prispevku vychadzam zo svojich vlastnych skusenosti prezitych pocas 8 rocneho a v sucasnosti trvajuceho 2 rocneho partnerskeho vztahu (nedavno v ohrozeni :-)).
Ziarlivost by som si dovolil definovat, ako uzkostny stav mysle, kt. riadi fyziologiu celeho tela a privadza ho do stavu extremneho excitovania. Kamaratka, kt. Vam nedovoli spat napriek tomu, ze telo je otravene insomniou 2 noci, nedovoli Vam jest a podstupujete nutenu odtucnovaciu kuru napriek tomu, ze zaludok je prazdy. Rozklada Vas vztah napriek tomu, ze sa snazite stale viac a viac. A to je problem.
Co sa musi stat, aby sme boli ziarlivy? Uvedenu traumu si mnohi z nas odnasaju do zivota zo svojho detstva aj napriek tomu, ze by si to uvedomovali-su Vasi rodicia rozvedeni?, podvadzal niekedy Vas otec Vasu matku? Druhy sposob tak prenadherne, predovsetkym autodestruktivnej vlastnosti sa rad prenasa zo vztahu predchadzajuceho, pokial bola ziarlivost opravnena a ziarlivcove podozrievanie, vysluchy a nespavost malo opodstatnenie. Potom je uz len prirodzene logicke, ze Vas dalsi vztah zatazujete ,,opatrnostou,, (zamerne v uvodzovkach).
K dalsim sposobom ziskanej ziarlivosti by sa musel pravdepodobne dopatrat erudovany psychoterapeut.
Zakladne schema ziarlivosti:
Neustale potrebujete pocut od svojho partnera milujem ta, chybas mi, etc.
Enormna sexualna aktivita vacsinou konciaca vlaznym uspokojenim. (plati pre muzsku cast populacie)
Vysluchy typu kde si bola? co si robila? do kedy si tam bola? kto tam este bol?
Neustale sa vracanie k udalosti a preberanie ju v hlave zo vsetkych stran. Ev. jej neodmyslitelne zvelicovanie.
Prehnane obmedzovanie partnerky-nezelam si, aby si robila toto a tamto...
etc....
Pravidla byt musia:
Pravidlo c1.: V kazdom vztahu plati, ze je zalozeny na dovere, kt. sa neda dokazat a kt. sa musi verit. Ak svojej drahej neverite, Vas vztah nikdy nebude fungovat. Uvedomte si zakladny fakt: pokial polovicka nieco nepovie,